Animoterapia a hipoterapia

Animoterapia

1. Čo je animoterapia?

Animoterapia je jednoducho povedané liečenie pomocou zvierat.

Pôvod tohto slova je možné vysvetliť dvoma spôsobmi:

• z anglického slova animal – zviera
• z latinského slova anima – duša

Druhá časť slova pochádza z gréckeho slova therapeia – liečiť, spôsob liečby.

Animoterapia (zooterapia) teda využíva pozitívne pôsobenie zvieratiek na emocionálne a fyzické zdravie ľudí.

2. História animoterapie

• zooterapiu využívali už naši dávni predkovia, keď sa živili lovom zvierat, písomné záznamy však neexistujú. Zvieratá boli v tomto období chápané ako poskytovatelia relaxácie a sociálnej podpory, (1)
• prvé zmienky o animoterapii pochádzajú z 18. storočia z Anglicka,
• psychoanalytik Sigmund Freud používal pri konzultáciách psy, ktoré klientom pomáhali uvolniť sa a zbaviť sa stresu. Terapia bola najúčinnejšia ak sa pracovalo s deťmi alebo s dospievajúcimi, (2)
• Florence Nightingale takisto oceňovala vplyv domácich miláčikov na rekonvalescenciu zranených,
• Dr. Boris Levinson podporoval vytvorenie vzťahu medzi zvieratkom a človekom za účelom zlepšenia komunikačných schopností, (3)
• v súčasnosti je animoterapia využívaná v rôznych formách na celom svete.

3. Formy animoterapie

Existuje mnoho foriem animoterapie, členenie závisí na druhu zvieratka, ktoré pôsobí ako terapeut.

Najznámejšími druhmi sú:

• delfinoterapia – terapia s delfínmi
• canisterapia – terapia so psíkmi
• felinoterapia – terapia s mačkami
• hipoterapia – terapia s koníkmi

V zahraničí na liečenie využívajú aj malých domácich miláčikov, napríklad škrečky.

Hipoterapia

1. Čo je hipoterapia?

Hipoterapia je formou fyzickej, pracovnej a komunikačnej terapie, v ktorej terapeut využíva pohyb koňa pre zlepšenie neurologických funkcií a zmyslového vnímania. (4)

Pojem hipoterapia je odvodený z gréckych slov:

• hippos – kôň
• therapeia – liečiť, spôsob liečby.

Celý priebeh hipoterapie je daný spoluprácou:

• špeciálne trénovaného koňa (koník musí spĺňať fyzické a psychické požiadavky na túto náročnú prácu),
• lekára (určuje pacientov vhodných na túto formu terapie, stanovuje ciele, ktoré sa majú dosiahnuť),
• fyzioterapeuta (odborník, ktorý v závislosti od klientových problémov určuje tempo, kadenciu, smer pohybu koňa ako aj samotné cvičenie na koni.),
• psychológa (úlohou psychoterapeuta je organizácia a práca s klientom a rodičmi),
• hipológa, resp. trénera koňa (vedie koňa, zodpovedá za jeho prípravu a použitú výstroj),
• pomocníka (pomáha pri nasadaní a zosadaní, istí klienta z opačnej strany koňa ako fyzioterapeut).

2. História hipoterapie

• prvé zmienky o hipoterapii nájdeme už v spisoch Hippokrata v antickom Grécku,
• Marcus Aurelius v knihe Hovory k sebe samému (174 n.l.) spomína jazdu na koni praktikovanú na základe lekárskeho odporúčania, (5)
• formálnu podobu dostala hipoterapia až v 60-tych rokoch 20. storočia, keď sa začala používať v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku ako doplnok k tradičnej fyzioterapii,
• v osemdesiatych rokoch 20. storočia boli skupinou kanadských a amerických terapeutov vypracované prvé štandardizované postupy v hipoterapii,
• hipoterapia bola za oficiálnu disciplínu uznaná v roku 1992 v Spojených štátoch amerických vytvorením Americkej Hipoterapeutickej Asociácie,
• v roku 1991 vznikla Česko-Slovenská hipporehabilitačná spoločnosť. Po vzniku Slovenskej republiky vznikla Slovenská hippoterapeutická spoločnosť, ktorá sa v roku 1994 pretransformovala na Slovenskú hippoterapeutickú asociáciu. (5)

3. Kedy je hipoterapia vhodná?

Hipoterapia je vhodná ako pomocná liečebná metóda pri širokej škále ochorení, napríklad:

• autizme,
• poruchách pozornosti (ADHD),
• ortopedických problémoch,
• detskej mozgovej obrne,
• skolióze,
• skleróze multiplex,
• artritíde,
• poruchách správania,
• poruchách reči a psychických problémoch.

Zdroje

Na spracovanie základných informácií o animoterapii a hipoterapii boli použité nasledovné publikácie a články:

1. (1) Serpell JA. 2006. Animal-assisted interventions in historical perspective. In: Fine AH, ed. Handbook on Animal-Assisted Therapy: Theoretical Foundations and Guidelines for Practice. San Diego: Elsevier. p 3-17
2. (2) Stanley Coren (2010). Handbook on Animal-Assisted Therapy, Academic Press, ISBN 978-0-12-381453-1
3. (3) Velde, B. P., Cipriani, J., & Fisher, G. (2005). Resident and therapist views of animal-assisted therapy: Implications for occupational therapy practice. Australian Occupational Therapy Journal, 52(1), 43-50. doi:10.1111/j.14401630.2004.00442.x
4. (4) http://en.wikipedia.org/wiki/Hippotherapy
5. (5) http://www.hipoterapia.sk/sha-hipoterapia-sk/1-O-NAS/1-Historia
6. “The History of Hippotherapy”. “American Hippotherapy Association”
7. http://en.wikipedia.org/wiki/Therapeutic_horseback_riding
8. Martin Šipkovský: Canisterapia. In. Život so psom : časopis pre milovníkov psov, na podporu opustených zvierat a činnosti U.V.P. Č. 1. I. roč. r. 2005, s. 12-13
9. Oczvirk, M.: Úvod do animoterapie, e-macky.sk 2007
10. Willis, D. A. (1997). Animal therapy. Rehabilitation Nursing, 22(2), 78-81.